opieram si hlavu, obťažkanú myšlienkami

ako jabloň

ktorá sa láme pod náporom vlastných plodov.

 

ľudia si doďakovali

ľudia sa kárajú, že sú primalí sebci

ľudia, tí malí blázonkovia

so zmyslom no aj bez zmyslu

pupky sveta

a inak podarené deti

vyplazujúce jazyk,

ľudia,

...

 

koľkokrát im ešte bezmedzne odpustím

a koľkokrát ich prefackám?

koľkokrát mi bezmedzne odpustia a

koľkokrát ma...

 

dnes je svetový deň dezilúzie ľudí

hltmi do seba mliagam kompót

z ovocia, ktoré som si sama vypestovala

ovocie, pod ktorého náporom sa lámu

ľudia.

ovocie, z ktorého vzniká

ľudská dezilúzia.

 

spokojnosti mám na

rozkrájanie

všetkých jabĺk

do sladkého kompótu

ktorý vlastne ani nemám rada –

.

moja hlava

ako jabloň

už len zrezať.